Nemorálny hazard

Autor: Stanislav Mošovský | 8.11.2011 o 0:46 | (upravené 8.11.2011 o 0:55) Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1244x

Na ostatnom summite skupiny G20 vo franzúzskom Cannes vydala Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board) zoznam 29 „systémovo dôležitých“ finančných inštitúcií, ktoré budú musieť navýšiť svoj základný kapitál TIER 1 nad úroveň v súčasnosti platnej dohody BASEL III.

Za dôvod  vzniku takéhoto zoznamu označili nutnosť poznania inštitúcií, ktorých pád by ohrozil globálny finančný systém a v prípade ich problémov minimalizovali náklady daňových poplatníkov na ich záchranu. Škoda len, že po mnohých skúsenostiach vieme, ako sa politici správajú k peniazom daňových poplatníkov.

Svetoví lídri zverejnením oficiálneho zoznamu inštitúcií typu „too big to fail“ dali pojmu „morálny hazard“ nový rozmer nemorálnosti.

Do doby summitu G20 systém fungoval nasledovne: Banka sa dostala do problémov, následne ju politici označili za systémovo dôležitú a z peňazí daňových poplatníkov zatiahli škody.

Banky tak v čase svojho rizikového konania oficiálnu istotu bail-out-u nemali (aj keď v súčasnom systéme prepojenosti finančného sektora a politiky sa to vylúčiť nedá). Po prvom poskytnutí bail-outu ako precedensu, ktorý sa už nemal opakovať, sa finančné inštitúcie mohli iba domnievať resp. dúfať v podobnú záchranu v prípade problémov (tak ako sa domnieval aj Lehman Brothers)

Dnes sme však už o krok „ďalej“. Zverejnením 29 miestneho „bankového zoznamu“ politici vopred informovali inštitúcie o ich dôležitosti a tak ich nepriamo uistili o prípadnej záchrane,  čím morálny hazard legitimizovali v priamom prenose.

„Too big to fail“. Výraz, s ktorým politická elita na prvý pohľad bojuje, no výsledky jej konania hovoria o niečom inom.  Výraz, ktorý je najčastejšou ospravedlnenkou pre morálny hazard, ale čo je ešte horšie, je zakrývaním fundamentálnych príčin nefunkčnosti dnešného finančného systému.

Čo však môže byť výsledkom selektívneho prístupu k záchrane inštitúcií na základe veľkosti? Upevnenie postavenia veľkých bánk na úkor menších, čoho výsledkom bude posilnenie ich postavenia „too big to fail“. Ďalšou možnosťou je zoštátnenie komerčného bankovníctva.

Toto je bohužiaľ cesta, ktorú si Európa vybrala.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?