Blog plný otázok

Autor: Stanislav Mošovský | 17.12.2012 o 0:12 | Karma článku: 2,01 | Prečítané:  182x

Blog, či úvahu na túto tému som chcel napísať už veľmi dávno, nezávisle od situácie, ktorá vznikla okolo arcibiskupa Bezáka. Jeho dnešný rozhovor na TA3 a postoj slovenských biskupov k arcibiskupovi Bezákovi zafungoval ako katalyzátor emócií a tak tento blog dostal prednosť pred článkom o štátnom rozpočte a zvyšovaním daní. Keďže nie som veriaci človek (v zmysle kresťanského poňatia viery), vôbec mi neprináleží kritizovať cirkev a pomery v nej. A preto tak ani robiť nebudem. Ide mi o ľudský rozmer v podobných životných situáciách.

 

Osobná odvaha, či osobná statočnosť - schopnosť a vôľa postaviť sa za niečo (či niekoho) čomu verím bez ohľadu na dôsledky.

Som na svete krátko na to, aby som dokázal posúdiť, či v našej spoločnosti vôbec niekedy jestvovala. Nedokážem posúdiť ani to, či jej deficit je iba dôsledkom minulého režimu, alebo je to chronická „choroba“ spoločnosti ako takej. Viem však, že chýba v rodinách, chýba na školách, chýba vo firmách, chýba v politike a preto vôbec neprekvapuje, že chýba aj v cirkvi.

Prečo sa vlastne osobná odvaha, statočnosť postaviť sa za správnu vec „nenosí“? Je to niečo, čo nám nie je vštepované už od malička? Je to naopak strach, čo nám je v živote po malých dávkach podávaný a ktorý nám bráni postaviť sa na tú správnu stranu? Prečo človek, ktorý hovorí, čo si naozaj myslí, koná podľa toho čomu verí a nerobí kompromisy sám so sebou, je považovaný (v tom lepšom prípade) za neschopného „pragmaticky“ myslieť? Ako je možné, že aj napriek tomu, že sme s názormi takýchto ľudí vnútorne stotožnení, nie sme schopní sa za nich verejne a hlavne aktívne postaviť? Prečo je pre nás osobný prospech či teplé miestečko viac, ako osobné stotožnenie sa s naším konaním? Ak vieme, že sa deje krivda na ostatných, čím to je, že sme schopní ju tak rýchlo a apaticky akceptovať?

Neviem, či existujú všeobecne platné odpovede na tieto otázky. Musím priznať, že je pre mňa oveľa jednoduchšie a komfortnejšie hľadať odpovede v témach ekonomických ako v témach duchovných. Mám iba pocit, že celé je to o hľadaní pravdy v nás samých a zrejme už len samotné položenie si týchto otázok je krokom správnym smerom. Mám pocit, že ponechaním v „štichu“ človeka (o ktorom vieme, že koná správne) sa stávame súčasťou zla, či lži. Navyše nikdy nevieme, kedy bude krivdené nám a zostaneme v tom osamotení presne tak, ako on.

A keďže sa blíži koniec roka, tak by som slovenským biskupom a nám všetkým zaželal do budúceho roka veľa osobnej statočnosti v boji za správne veci, či správnych ľudí. Pretože pravda naozaj oslobodzuje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?