Problémom školstva a učiteľov je nedostatok slobody, nie peňazí

Autor: Stanislav Mošovský | 25.11.2012 o 19:09 | (upravené 25.11.2012 o 19:17) Karma článku: 10,25 | Prečítané:  492x

Blížiaci sa štrajk pedagogických aj nepedagogických zamestnancov škôl navodzuje v spoločnosti mylnú atmosféru, že zvýšenie platov môže vyriešiť marazmus slovenského školstva.

Povedať voličom po rokoch socializmu (ktorý v školstve pretrváva dodnes), že kvalitné školstvo nemôže byť socializovanou službou teda tzv. službou „zadarmo“, je pre súčasnú (a pravdepodobne aj budúcu) politickú scénu nezvládnuteľná úloha. Nie sú ochotní povedať jednu a tú istú skutočnosť trom skupinám ľudí.

Učiteľom, že o ich výplate nemá rozhodovať ministerstvo školstva a VÚC, ale miera kvality, ktorú odovzdávajú svojim žiakom a študentom.

Riaditeľom a rektorom škôl, že ich úlohou nie je napĺňať byrokratické požiadavky ministerstva, ale že majú byť v prvom rade schopnými manažérmi. Že počet žiakov a študentov nemá byť indikátorom toho, koľko peňazí každoročne bude prúdiť do ich škôl, ale že týmto indikátorom má byť miera spokojnosti žiakov a študentov so získaným vzdelaním.

A do tretice povedať rodičom žiakov a študentom, že sú to práve oni, ktorí vďaka priamemu financovaniu, majú mať konečne právo požadovať kvalitu vzdelávania.

Priame financovanie je alfou a omegou celého problému. Rodičia dnes ani len netušia, akou mierou sa podieľajú na financovaní školného svojho dieťaťa (ak nepočítame priame výdavky, ktoré rodičia platia v systéme „bezplatného“ školstva) a teda ani nemôžu vedieť, do akej miery sú oprávnení požadovať kvalitu pre svoje dieťa.

Pri argumentoch typu: A z čoho zaplatiť priame financovanie?, si treba uvedomiť, že už dnes platíme za niečo, s čím nie sme spokojní a nevieme to navyše ovplyvniť. Teda požiadavka na zlepšenie podmienok v školstve by sa mala zmeniť na požiadavku odstránenia tejto agendy z rúk štátu a teda zníženia daňového zaťaženia občanov. O tom, že súkromný sektor zabezpečí vyššiu efektivitu nakladania s prostriedkami, snáď pochybuje len málokto.

Máme 23 rokov po slávnom 17. novembri a stále nám nedochádza, že skutočná sloboda je vždy spojená so zodpovednosťou. Preto sa nemožno diviť, že prenášanie zodpovednosti za vzdelávanie našich detí na úradníkov, politikov a ostatných daňových poplatníkov výrazne limituje naše možnosti ovplyvniť daný stav a teda ovplyvňuje priamo slobodu rozhodovania o nás samých.

Súčasná situácia nemôže a nevyhovuje ani učiteľom. Ich nespokojnosť je oprávnená, avšak ich návrhy riešení budú mať rovnaký účinok, ako podávanie opiátov smrteľne chorému. Na chvíľu sa „bolesť“ utlmí, ale vyliečenie v nedohľadne. Súčasný systém poskytuje učiteľom rovnako limitované možnosti ako rodičom a študentom.  Totiž všetci učitelia pôsobiaci na štátnych a verejných školách majú jedno spoločné. Jedného zamestnávateľa. Štát, ktorý diktuje podmienky, zaplavuje učiteľov byrokraciou, nehodnotí dostatočne kvalitu pedagóga. Ak učiteľ chce zostať učiteľom, veľa možností na zlepšenie postavenia nemá. Z pohľadu radového zamestnanca sa tak súčasná situácia nejaví ako frustrácia z nízkych miezd, ale frustrácia z nemožnosti veci ovplyvniť a to aj napriek tomu najväčšiemu úsiliu.

Einsteinova veta „No problem can be solved from the same level of consciousness that created it.“ (žiadny problém nemôže byť riešený z tej istej úrovne vedomia, ktoré ho vytvorilo) je aj riešením problému slovenského školstva.

PS: To, že súkromné školstvo môže fungovať na všetkých úrovniach a aj v najchudobnejších krajinách sveta, dokumentuje video nižšie:

http://www.youtube.com/watch?v=gzv4nBoXoZc

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?